Wenezuelskô
Wëzdrzatk
|
Boliwiarańskô Repùblika Wenezueli
República Bolivariana de Venezuela
|
|||
|---|---|---|---|
|
|
|||
| Himn: Gloria al Bravo Pueblo (Chwała bëlnëmu lëdowi) |
|||
|
Spòdlowé pòdôwczi
|
|||
| Òficjalny jãzëk | szpańsczi | ||
| Stolëca | Caracas | ||
| Fòrma państwa | repùblika | ||
| Prezydeńt | Delcy Rodríguez (p.ò.) | ||
| Wiéchrzëzna | 912,050 km² | ||
| Lëdztwò (2024) | 31,250,306 | ||
| Dëtk | Wenezuelsczi bolivar (VES) | ||
| Nôrodné swiãto | 5 lëpińca | ||
| Kòd ISO 3166 | VEN, VE | ||
| Internet | .ve | ||
| Aùtowi kòd | YV | ||
| Telefón | +58 | ||
Wenezuelskô abò Wenezuelô (szp. Venezuela), Boliwiarańskô Repùblika Wenezueli (szp. República Bolivariana de Venezuela) je państwã w Pôłniowi Americe. Grańczë z Kòlumbią (dłużawa grańcë 2341 km), Brazylską (2137 km) i Gujaną (789 km). Stolëca i nôwikszi gard to Caracas. W Caracas ùrodzył sã Simón Bolívar, El Libertador, stolëmny jenerôł i pôłniowò-amerikańsczi heroj, òd chtërnégò mô miono wenezuelsczi dëtk, bolivar. Nôrodné swiãto je 5 lëpińca, je to dzéń samòstójnotë[1]. W Wenezueli żëją kapibarë.
Wiéchrzëzna to 912,050 km², lëdztwò: 31,250,306 w 2024[2].
- Galeriô Wenezueli
- Simón Bolívar
- Pico Bolivar
- Tuńc Guanaguanare
- Kapibarë
- Sejm
- Puertas del cielo
Przëpisë
[edicëjô | edituj kòd]- ↑ Message to the Venezuelan People on Independence Day [2025-08-19]
- ↑ Venezuela CIA World Factbook [2025-08-19]
Bùtnowé lënczi
[edicëjô | edituj kòd]
Commons: Wenezuelskô – Zbiérk òdjimków na Wikimedia Commons
| Państwa i teritoria w Nordowi, Westrzédny i Pôłniowi Americe | |
|---|---|
| Nordowô Amerika | Kanada | Zjednóné Kraje Americzi | Grenlandiô | Bermudë (Wiôlgô Britaniô) | Saint-Pierre ë Miquelon (Francjô) | |
| Westrzédnô Amerika | Belize | Gwatemala | Honduras | Kòstarika | Meksyk | Nikaragùa | Panama | Salwadór | |
| Karajibë | Antigùa i Barbùda | Bahamë | Barbados | Dóminika | Dóminikańskô Repùblika | Grenada | Hajiti | Jamajka | Kùba | Pòrtorikò (USA) | Saint Kitts i Nevis | Saint Lucia | Saint Vincent i Grenadinë | |
| Pôłniowô Amerika | Argentina | Bòliwiô | Brazyliô | Chile | Ekwadór | Gùjana | Kòlumbiô | Paragwaj | Peru | Surinam | Trinidad ë Tobagò | Ùrugwaj | Wenezuela | |
| Zanôléżné teritoria: | Francjô: Gwadelupa, Martinika, Saint-Martin| Néderlandzkô: Aruba, Bonaire, Curaçao, Saba, Sint Eustatius, Sint Maarten | Wiôlgô Britaniô: Anguilla, B. Dzewiczé Òstrowë, Kajmanë, Montserrat | USA: Dzewiczé Òstrowë | |
- 🚧To je blós ùzémk artikla. Rôczimë do jegò rozwicégò.
Aùtoritatiwnô kòntrola (krôj):
- PWN: 4169175
- VIAF: 235482277, 639146997394918892526
- LCCN: n78095508
- GND: 4062512-6
- NDL: 00560590
- BnF: 119457375, 152384403
- SUDOC: 026405296, 027409317
- NLA: 35579285
- NKC: ge131275
- BNE: XX450595
- BIBSYS: 15010050
- CiNii: DA1484418X
- Open Library: OL130565A
- J9U: 987007552542105171
- PTBNP: 106138
- LNB: 000040402
- NSK: 000279748
- BNC: 000017330
- BLBNB: 000079904
- WorldCat: E39PBJmDpj4Bm8XF33tDc3kxDq
Jinternetowé encyklopedie:


