Zjednóné Kraje Americzi
Wëzdrzatk
| Òficjalny jãzëk | Niżóden |
| Stolëca | Waszington |
| Fòrma państwa | repùblika |
| Kònstitucjô | Kònstitucjô Zjednónëch Krajów |
| Prezydeńt | Donôld Trump |
| Data ùsadzeniô | 4 lëpińca 1776 (deklaracjô) |
| Wiéchrzëzna % wòdë | 9 831 214 km² 4,7% |
| Lëdztwò (2019) | 328 239 523 |
| Dëtk | Dolar ($) |
| Czasowô cona | UTC –5 do –11 – zëma UTC –4 do –10 – lato |
| Nôrodné swiãto | 4 lëpińca |
| Kòd ISO 3166 | US |
| Internet | .us |
| Aùtowi kòd | US |
| Telefón | 1 |
Zjednóné Kraje Americzi (United States, United States of America) są państwã w Nordowi Americe. Dzysdniowò są skłôdają z 50 krôjów. Są trzecém co do wiôlgòscë państwã swiata.
- stoleczny gard: Waszington (okrãżé Kòlumbii)
- lëdztwò: 328 239 523 mieszkańców (2019)
- wiéchrzëzna: 9 831 214 km²
Dzél Kaszëbów mieszkô w Zjednónëch Krajach Americzi na emigracëji m.jin. w gardze Chicagò. Kaszëbi wiele razy przëjéżdżelë na Swiatowi Zjôzd Kaszëbów. Wiôldżi gard je tu Nowi Jork. W Waszingtonie je òd 1800 rokù Ksążnica Kòngresu, a òna mô wiele ksążków pò kaszëbskù. W tim państwie je stowôra Kashubian Association of North America, chtërna zajimô sã kaszëbską kùlturą.
Galeriô
[edicëjô | edituj kòd]- Mòst Golden Gate, San Francisco
- Kapitol Zjednónëch Krajów
- Sztatura Wòlnotë, Nowi Jork
- Tématiczny park Disneyland
Òbaczë téż
[edicëjô | edituj kòd]Przëpisë
[edicëjô | edituj kòd]Bùtnowé lënczi
[edicëjô | edituj kòd]
Commons: Zjednóné Kraje Americzi – Zbiérk òdjimków na Wikimedia Commons
| Państwa i teritoria w Nordowi, Westrzédny i Pôłniowi Americe | |
|---|---|
| Nordowô Amerika | Kanada | Zjednóné Kraje Americzi | Grenlandiô | Bermudë (Wiôlgô Britaniô) | Saint-Pierre ë Miquelon (Francjô) | |
| Westrzédnô Amerika | Belize | Gwatemala | Honduras | Kòstarika | Meksyk | Nikaragùa | Panama | Salwadór | |
| Karajibë | Antigùa i Barbùda | Bahamë | Barbados | Dóminika | Dóminikańskô Repùblika | Grenada | Hajiti | Jamajka | Kùba | Pòrtorikò (USA) | Saint Kitts i Nevis | Saint Lucia | Saint Vincent i Grenadinë | |
| Pôłniowô Amerika | Argentina | Bòliwiô | Brazyliô | Chile | Ekwadór | Gùjana | Kòlumbiô | Paragwaj | Peru | Surinam | Trinidad ë Tobagò | Ùrugwaj | Wenezuela | |
| Zanôléżné teritoria: | Francjô: Gwadelupa, Martinika, Saint-Martin| Néderlandzkô: Aruba, Bonaire, Curaçao, Saba, Sint Eustatius, Sint Maarten | Wiôlgô Britaniô: Anguilla, B. Dzewiczé Òstrowë, Kajmanë, Montserrat | USA: Dzewiczé Òstrowë | |
To je blós ùzémk artikla. Rôczimë do jegò rozwicégò.
Aùtoritatiwnô kòntrola (państwo niepodległe):
- ISNI: 0000000123315230
- PWN: 4169149
- VIAF: 130168302
- LCCN: n78095330
- GND: 4078704-7
- NDL: 00871907
- LIBRIS: xv8b9vvg52nbbxp
- BnF: 118636082, 119313712
- SUDOC: 026376598, 027225488
- SBN: BVEV001855
- NLA: 35562417
- NKC: ge128584
- BNE: XX4575366
- BIBSYS: 90178739
- CiNii: DA00701402
- Open Library: OL18485A
- PLWABN: 9810557150505606
- J9U: 987007552545705171
- PTBNP: 102017
- BNA: 000046282
- ΕΒΕ: 5715
- BLBNB: 000056903
- KRNLK: KAB202010677
- LIH: LNB:Ytd;=CB
- WorldCat: E39PBJtxgQXMWqmjMjjwXRHgrq
Jinternetowé encyklopedie:
Bùtnowé identifikatorë: